Je zaujímavé aká môže byť príroda že ???

Medveď hnedý (Ursus arctos) je najväčšia európska šelma, nekorunovaný kráľ našich lesov, na Slovensku sa pri prechádzkach prírodou môžeme stretnúť s medveďom hnedým eurosibírskym. Obýva hornaté oblasti vo výške približne 700 - 1 500 m so zmiešanými a ihličnatými lesmi. Žije samotársky v tichých a ťažko prístupných miestach, kde je dostatok vody a lesných plodov. Svoje teritórium si označuje pachovými značkami, výkalmi, ale najmä pazúrmi a záhryzmi na kmeňoch stromov a zaberá 20 - 60 km2. Dĺžka jeho tela je 1,7 - 2,2 m, výška v kohútiku 90 - 125 cm. Dospelé medvede sú v priemere ťažšie a väčšie ako medvedice: samce obyčajne vážia 140 – 320 kg, samice 100-200 kg a majú o čosi menšiu a plochejšiu hlavu. Farba srsti je hnedá s rôznymi odtieňmi od čiernohnedej až po svetlohnedú. Chrup má silný s veľkými očnými zubami. Prsty má zakončené dlhými pazúrmi a aj keď ich nemôže sťahovať do pošiev, vie sa dobre šplhať po stromoch. Veľmi dobre má vyvinutý čuch. Človeka alebo zviera dokáže zavetriť aj na 5 kilometrov. Aj jeho sluch je veľmi dobrý, no na druhej strane nemá až taký dobrý zrak ako iné šelmy a nehybné predmety rozozná iba na menšiu vzdialenosť. Pohybuje naraz obidvoma nohami z jednej strany a preto má kolísavú chôdzu. Na rozdiel od iných šeliem medvede nemajú vyvinutú takmer žiadnu mimiku tváre a jej výraz sa nemení. Kvôli tomu je ťažké zistiť či je pokojný , alebo sa chystá zaútočiť. Aj keď vyzerá ťarbavo, na krátku vzdialenosť dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť a ani najrýchlejší bežec mu neutečie. S príchodom zimy, keď začne padať prvý sneh, sa medveď utiahne do svojho brloha, ktorý preňho nie je problém pripraviť. Postačia mu mladé smrečiny, zvalený strom, skalný previs. Do brlohu vchádza zadkom a dáva si pozor, aby zanechal po sebe čo najmenej stôp. Po napadnutí snehu je potom dôkladne utajený a ukladá sa na zimný spánok. Nie je to ale pravý spánok. Je to vlastne polospánok, určitá letargia, z ktorej sa občas preberie a poprechádza sa okolo svojho brloha. Jeho telesná hmotnosť môže počas zimy poklesnúť až o 20 %. Na jar vychádza zo svojho zimného brloha vychudnutý a vyhladnutý a prvým jeho počinom je, že sa ide napiť vody. Hľadá si akúkoľvek potravu, či už rastlinnú ( pasie sa na šťavnatej tráve, obžiera mladé výhonky stromov ) alebo živočíšnu v podobe uhynutej zveri. Orientuje sa čuchom. Neskôr sa zloženie potravy medveďa vylepšuje a výrazne sa zlepší aj jeho kondícia. Jedinou celodennou starosťou medveďa v tomto čase je poriadne sa najesť, t.j stráviť niekoľko hodín napr. v čučoriedníku, malinisku, potom si oddýchnuť a s plným bruchom poleňošiť, povyvaľovať spráchnivelé pne, vykúpať sa v potoku. Medvedice zostávajú v brlohu o čosi dlhšie, najmä ak sa im počas zimy narodili mláďatá. Postupne prichádza obdobie ruje. Medvede a medvedice sú spolu iba v období párenia od mája do júla. Obdobie gravidity u medvedice trvá 7 - 9 mesiacov , pričom zárodok sa vyvíja až posledných 8 - 10 týždňov. Niektoré samice sa pária až v jeseni , počas takzvanej nepravej ruje. V januári - februári prichádzajú na svet 2 - 3 ( výnimočne aj viac ) malé medvieďatá s váhou asi pol kilogramu. Sú veľmi slabo vyvinuté, slepé a prvé 3 - 4 mesiace sú odkázané iba na mlieko matky. Malé medvieďatá majú okolo krku svetlý hnedý pás. Z brlohov ich vyvádza až keď sú schopné ich nasledovať. Práve v tomto období sú medvedice najviac nervózne a pripravené zaútočiť aj na človeka. S matkou zostávajú takmer tri roky. Potom sa osamostatňujú a hľadajú si nové teritóriá. Konečnú veľkosť dosiahnu až v desiatom roku života. Vo voľnej prírode sa dožívajú 30 rokov. Po ruji s ústupom leta a začiatkom jari je najdôležitejšou úlohou medveďa sa dobre vypásť, pretože bez dostatočných tukových zásob by zimu neprežil. Hoci medveď je naša najväčšia šelma, neživí sa iba mäsom. Je všežravec aktívny vo dne aj v noci. Žerie lesné ovocie, väčší hmyz, larvy mravcov, huby , korienky, trávu a rád si pochutná na mede lesných včiel. Je prirodzeným likvidátorom zdochlín, ktoré požiera a vyhľadáva najmä na jar. Občas strhne aj srnu, alebo ovcu na holiach. Mäso, ktoré neskonzumuje si zakrýva raždím a lístim. Neskôr, keď je hladný, to miesto nájde veľmi ľahko. Na posedenie zožerie až dvanásť kilogramov poživne. Do októbra alebo novembra, keď zalezie do brloha, priberie asi štvrtinu svojej hmotnosti, pričom vrstva tuku na chrbte môže narásť do pätnásťcentimetrovej hrúbky. Jediným nepriateľom medveďa je človek. Lovom, ničením prírodného prostredia, urbanizáciou a zúrodňovaním lesných plôch sa spôsobilo, že medveď skoro v našich lesoch vyhynul. V západnej Európe bol už takmer vyhubený a žije už len ostrovčekovite v Pyrenéjach, Abbruzách a Julských Alpách. Súvislejšie je rozšírený v Karpatoch a na Balkáne a najmä v Škandinávii a v Rusku. U nás podarilo zabrániť jeho vyhynutiu, lebo sa po 2. svetovej vojne stal chráneným druhom s celoročnou ochranou. Súčasný počet u nás sa odhaduje na 650 - 700 kusov. Stretnutia s medveďom Medveď je za normálnych okolností prirodzene plaché zviera. Inštinktívne sa vyhýba miestam, kde sa často vyskytujú ľudia. Ak sa aj nechtiac dostane do ich blízkosti, vo väčšine prípadov sa o tom človek ani nedozvie a medveď sa v tichosti stratí. Agresívne správanie sa môže vyskytnúť najmä ak je : -zranený, postrelený -chorý (zriedkavá besnota) -synantropný – naučený na blízkosť ľudí, vynucujúci si potravu -nemá kam utiecť (napríklad v teréne sa stretnú tri rodiny hlučných hubárov a medveď sa nachádza uprostred ) -pri koristi (veľmi zriedka, väčšinou ujde) -medvedica s mladými (zväčša, keď sú medvieďatá veľmi mladé - do 8 mesiacov) Niekoľko rád turistom prechádzajúcim cez oblasti obývané medveďom : 1, Na miesta, kde sa potulujú medvede, nechoďte bez spoluturistu. Čím vás bude v skupine viac, tým lepšie. 2, Neschádzajte z turistických chodníkov a cestičiek, pri prechádzaní cez nepriehľadné miesta (najmä ak idete proti vetru) robte hluk, nahlas rozprávajte, spievajte. Ak vás medveď zaregistruje, vzdiali sa 3, Nekempujte v miestach , kde si medveď môže hľadať potravu (rúbaniská, malinové porasty) 4, Potraviny uložte do obalov (sáčkov), aby medvede ich aróma zbytočne nepriťahovala a odneste prinajmenšom päťdesiat metrov od táboriska 5, Ak máte so sebou psa, neodopínajte ho z remienka. Voľne pobehujúci pes sa môže stať lákadlom pre lačného medveďa, ktorý sa pri prenasledovaní dostane až do vašej tesnej blízkosti 6, Napriek tomu, že nám v škole na hodinách vlastivedy vtĺkali do hlavy, že v lese máme byť potichu a za žiadnych okolností nesmieme rušiť zver krikom, hulvátskym rehotom, či nebodaj hudbou z tranzistora, znalci medveďov radia iné. Rozhovor (v krajnej núdzi samovrava), pískanie, pospevovanie, kašeľ, tlieskanie, to všetko vám môže zachrániť život. Ak ste introvert a ani jedna zo spomenutých činností vás priveľmi neoslovuje, zaveste si na plecniak zvonček. Najkritickejším časom je včasné ráno a večer. Vtedy sú medvede najaktívnejšie. Stretnutiu s človekom sa medveď vyhýba, je preňho nepríjemné, no napriek tomu takýchto stretnutí za posledných dvadsať rokov pribúda a neraz sa skončili tragicky. Verejná mienka sa okamžite obráti proti medveďovi, málokto sa však zamyslel nad tým, že chyba môže byť aj v ľuďoch. V Nízkych i Západných Tatrách je nielen veľa medveďov, ale aj načierno „bivakujúcich trampov“. Stretnete sa s nimi na tých najneuveriteľnejších miestach. Keď ich strážcovia vystríhajú na v lese číhajúce nebezpečenstvo, väčšina len mávne rukou… Ako sa správať pri stretnutí s medveďom: 1, V žiadnom prípade sa k nemu nepribližovať, i keď vyzerá mierumilovne. Je to šelma, ktorá na rozdiel od psa, nemá vyvinutú mimiku tváre, takže je ťažké odhadnúť jeho reakciu 2, Ak natrafíte na medveďa ktorý neútočí a nejaví známky agresivity, pomaly sa vráťte naspäť, odkiaľ ste prišli. Majte ho vždy na dohľad, ale vyhýbajte sa priamemu očnému kontaktu, považuje to za výzvu 3, Medveď má slabý zrak. Ak vietor fúka nesprávnym smerom, teda od neho k vám, nezaňuchá nebezpečenstvo a dobrovoľne neujde. Aby ste na seba včas upozornili, robte hluk, zamávajte rukami nad hlavou. Ak sa medveď vzdiali, nepokračujte v ceste, radšej sa vráťte späť 4, Ak sa ocitnete zoči-voči medveďovi (čiže ak prekonáte tzv. útekovú vzdialenosť), ohrozené zviera sa pravdepodobne začne brániť. Najlepšou obranou je aj v prípade medveďa útok, ktorý býva prudký, ale krátky. V takejto situácii sa zviňte na zemi tak, že si stehná pritisnete k bruchu a šiju si kryte rukami. V tejto polohe zotrvajte ešte niekoľko minút po tom, čo sa medveď vzdiali. Útok sa môže vzápätí zopakovať 5, Strom ako útočisko pomôže len vtedy, ak sa vám rýchlo podarí vyškriabať aspoň do výšky štyroch až piatich metrov a medveď vás medzitým nestiahne za nohy 6, Veľmi nebezpečné bývajú stretnutia s medvedicou, vodiacou mláďatá, najmä ak sa človek dostane medzi ne. V takomto prípade na seba neupozorňujte, nerobte hluk, ale čo najrýchlejšie zmiznite zo scény. Miestu stretnutia sa pri ďalšej túre radšej vyhnite 7, Ak sa zviera rozbehne oproti vám, rozbehnite sa šikmo dolu prudkým svahom. Medveď je v takejto situácii nemotorný, spád ho núti prenášať takmer celú váhu na jednu prednú labu, preto napreduje pomalšie Treba pripomenúť, že medvede sú človeku nebezpečné tak, ako iné zvieratá, ktoré sa cítia ohrozené, prekvapené, chrániace si mláďatá, či trpiace poranením alebo chorobou. Turisti môžu predísť nepríjemným prekvapeniam svojím uváženým správaním. „Kontajnerové medvede“ V poslednom období časť medveďov (asi 5% populácie) hľadá potravu v okolí chát, či priamo v tatranských osadách. Každoročne sa potom objavuje niekoľko prípadov synantropných – ľudovo povedané - kontajnerových medveďov, ktoré prispôsobujú novej situácii svoj spôsob obživy tým, že sa priživujú najmä na odpadkoch, nechávajú sa prikrmovať turistami, pre ktorých sa stávajú vďačnou atrakciou a tak strácajú prirodzenú plachosť. Správa národných parkov musí potom zabezpečiť opatrenia, aby zabránila ich bezprostrednému styku s ľuďmi a ohrozovaniu ich zdravia. V prípade synantropných medveďov je získanie výnimky na odstrel záležitosťou dosť jednoduchou, pretože „ČO S NIMI?“ Ak sa vtedy ochranárom nepodarí nájsť ZOO prípadne rezerváciu, kde by mohol byť medveď umiestnený, je bez pardónu odsúdený na smrť. Dôvody, prečo sa medvede stávajú synantropnými, ľudovo povedané kontajnerovými zvieratami, sú viaceré: 1, Medvede sú ochudobňované o úkrytové možnosti, čím sú donútené zvykať si na prítomnosť ľudí a postupne strácajú prirodzenú plachosť. 2, Lesné hospodárstvo a zberači lesných plodov narušujú štruktúru lesných porastov a ochudobňujú tak medvede o potravné zdroje. 3, Neuzavreté odpadky v blízkosti turistických zariadení v biotope medveďa sa stávajú ľahko dostupným zdrojom potravy. 4, Prikrmovanie medveďov poľovníkmi predstavuje neprirodzený zdroj potravy, na ktorý si ľahko zvykajú. 5, Narušenie sociálnej štruktúry populácie - jej premladenie preto zvyšuje riziko vzniku synantropných jedincov. Medvedí problém sa podarilo vyriešiť v Železnom, kde odpadky dávajú do starej, dobre zabezpečenej kotolne a „maco“ ich už pár rokov neotravuje. Ľady sa v tomto smere pohli aj Demänovskej doline. Stále je to však zlé s disciplínou turistov. Atakovanie salašov medveďmi má rovnaký motív ako návštevy kontajnerov – ovce sú ľahko dostupnou potravou. Väčšine prípadov sa dá jednoduchým spôsobom predísť. Účinné sú dobre vycvičené strážne psy, ktoré však nesmú byť na reťazi a elektrické oplôtky. Väčšina salašov takéto zabezpečenie nemá. Návrhy na riešenie problému: 1, Veľkoplošné sčítavanie a celoročný monitoring medveďov 2, Zaoberať sa problematikou odpadov, vypracovať efektívny systém riešenia skladovania a zvozu komunálneho odpadu, zvýhodnenie používania odpadových nádob, ktoré budú efektívne zabezpečené proti ich vyberaniu medveďmi, systém frekvencie zvozu odpadu z menej prístupných oblastí 3, Usmerňovať zber lesných plodín, ktoré sú súčasťou prirodzenej potravy medveďa tak, aby nedochádzalo v areáloch jeho výskytu k nedostatku takejto potravy vplyvom neregulovaného zberu 4, Zabezpečiť výchovu a osvetu širokej verejnosti v problematike ochrany medveďov a ich biotopu 5, Pôsobiť na vlastníkov a prevádzkovateľov chát a zariadení, turistov v areáloch výskytu medveďa hnedého s cieľom obmedziť lákanie medveďov a vytváranie návyku na človeka a zvyšky ľudskej potravy 6, Obmedzenie ďalšieho rozširovania turistických zón 7, Úprava regulačného odstrelu medveďov 8, Podpora ochrany hospodárskych zvierat psami pred šelmami 9, Prísny zákaz a vysoké finančné pokutovanie stanovania na zakázaných miestach, obzvlášť na území národného parku Medveď žije na našom území už od nepamäti. Je to krásny a jedinečný druh našej fauny, ktorý tu patrí a bola by škoda, keby po ňom ostali iba legendy, piesne a rozprávky. Je kráľom slovenských hôr a tak to musí ostať aj naďalej, aby sa z neho mohli tešiť aj nasledujúce generácie.