Je zaujímavé aká môže byť príroda že ???

Vnútorná stavba tela vtáčkara Je celkom primitívna.Vtáčkar neni schopný myslieť,má v sebe “zakódované” isté informácie ktorými sa riadi.Takže vtáčkar si vás nemože oblubiť ani si navás zvyknuť,správa sa len podla svojich pudov.Ako na obrázku videť má jednoduchú nervovú sástavu a vačšina orgánov sa nachádza v abdomene. Pohlavné orgány samice tvorí jeden vaječník, ktorý sa nachádza približne v strede abdomenu. Vo vaječníku sa nachádzajú stovky neoplodnených vajíčok, ktoré sú usporiadané do slzovitého tvaru. Z prednej časti sa k vaječníku pripája trubica (vývod vaječníka), ktorá slúži k doprave vajíčok cez vypuklú dutinu von z tela. Do dutiny je pripojená spermatéka, ktorá môže byť združená, alebo párová. V nej samica ukladá samčie sperma do tej doby, kým nevykladie vajíčka. Samčie pohlavné orgány tvoria prídavné pohlavné žlazy. Z nich samec prečerpáva spermu, za pomoci spermatickej siete, do svojich kopulačných orgánov (bulby), ktoré sa nachádzajú na predných článkoch makadiel pohlavne dopelého samca. Spermatéka: Brachypelma albopilosum Pľúcne vačky sú dutinky na ventrálnej časti bruška, ktoré vyúsťujú otvorom stigma. Je chránený pred vdýchnutým rôznych nečistôt hustým ochlpením. V dutinách sú umiestnené lístkové výrastky - lamely, ktoré pokrýva respiračný epitel. Lamely sú usporiadané rovno ako listy v knihe. Prúdi v nich hemolymfa. Rozťahovaním a sťahovaním vačkov vstupuje a vystupuje vzduch a vlastná výmena plynov sa uskutočňuje cez steny lístkov. Vtáčkare majú dva páry pľúcnych vačkov. Pľúcne vačky sú orgány, ktoré zabezpečujú nepriame dýchanie. Typickým orgánom pre vylučovanie vtáčkarov sú Malpigiho trubice, ktoré vznikajú zo zadného čreva proctodea avšak sú endodermálneho pôvodu, pretože väčšou časťou zasahujú do mezenteronu. Nachádzajú medzi proctodeom a mezenteronom. Začínajú slepo z proctodea a končia rozvetvené v mezenterone. Malpigiho trubice nie sú ničím pripevnené ležia voľne v mixoceli, (sú napojené len na črevo). Ich hlavnou funkciou je odoberať odpadové látky z hemolymfy (slúžia aj ako obličky). Z malpigiho trubíc pokračujú odpadové látky daľej do zadného čreva, a odtiaľ do konečníka, odkiaľ sú vylučované odpadové látky vo forme bielej zahustenej kvapky análnym otvorom von z tela. Samotný análny otvor sa nachádza v zadnej časti abdomenu medzi snovacími bradavicami. Keďže pavúky sú urikotelné živočíchy, vylučujú kyselinu močovú, amónne soli a sodné a draselné soli von z tela s malým množstvom vody. Pavúk začne vylučovať až vtedy keď mu Malpigiho trubice naplnia a tlačia nahromadené látky do zadného čreva. Tráviaca sústava je rozdelená do 3 častí a to Stomodeum (predné črevo-vzniká z ektodermu), mezenteron (stredné črevo-vzniká z mezodermu) a koncová časť proctodeum (zadné črevo vzniká z ektodermu). Tie časti ktoré vznikajú z ektodermu pavúk zvlieka.Tráviaca sústava začína ústným otvorom, ktorý sa nachádza na spodnej strane cephalothoraxu. Ústny otvor slúži ako filter cez ktorý može prejsť len dobre strávená potrava.Dalej potrava putuje do hltana, pažeráka a hrvoľa. Hrvoľ slúži na uskladnenie potravy v obdobiach nedostatku. U Ceratogyrusov vidieť výrazný hrvoľ, ktorý vytvára do karapaxu akýsi roh. Preto vedia Ceratogyrusy prežiť za nevhodných pdmienkach dlhé obdobie bez potravy. Majú nadmieru vyvinutý hrvoľ. Iné druhy majú tiež hrvoľ no menší.Potrava dalej putuje do savého žalúdku ktorý je prichytený pomocou silného svalu k tŕnovitému výbežku (apodema), ktorý sa nachádza na spodnej strane carapaxu.Potrava pokračuje do stredného čreva mezenteronu. Nachádza sa tu tenké a hrubé črevo, kde je potrava vstrebávaná do tkanív a hemolymfou rozvážaná, alebo uložená v slepých chodbičkách, ktoré slúžia na zväčšenie tráviacej dutiny. Ústny otvor: Brachypelma albopilosum Centrum tvorí okolohltanová obrúčka, ktorá je zložená z nadhltanového a podhltanového nervového uzla, ktoré sú spojené priečnymi spojmi komisúrami. Po týchto dvoch uzloch sa do zadu do tela tiahnu dva nervové pásy, ktoré sa v tele rozvetvujú. Nervy inervujú vnútorné orgány, črevo, pohlavné orgány, osrdcovnicu, a dalšie dôležité orgány. Okrem centrálnej nervovej sústavy majú vtáčkare i sympatickú nervovú sústavu a obvodovú nervovú sústavu. Sympatická nervová sústava sa ešte delí na somatogastrickú nervovú sústavu, mediálny nerv a koncovú časť nervovej sústavy, ktorá je ukončená splanchickým nervom (mnohonásobne sa vetviacim). Vyznačuje sa rôzne zložitou stavbou. Srdce je trubicovité obklopené osrdcovníkom a leží na chrbtovej strane bruška, u niektorých môže zasahovať do prednej časti tela. Skladá sa zo silnej vrstvy okružných svalov a na povrchu s tenšími pozdĺžnymi svalmi. Srdce je článkované a na každom článku je pár ostií (ostium) s chlopničkami. Ostiá slúžia ako pomocné otvory na reguláciu krvného tlaku vo vtáčkarovom tele. Sú to veľmi dôležité útvary, ktoré tiež rozhodujú o správnom zvliekaní pavúka. Krv pavúkov tvorí hemolymfa, ktorej základným farbivom je hemocyanín, ktorý na svetle žiari na modro vďaka prevládajúceho prvku hemolymfy a to meďi. V krvi vtáčkarov sa nachádzajú aj malé pohyblivé častice amebocyty, ktoré slúžia na zachytávanie prípadných škodlivých látok v hemolymfe, čiže slúžia na jej čistenie. Keďže vtáčkare nemajú uzavretú cievnu sústavu hemolymfa sa voľne rozlieva do tela pavúka a tým obmýva vnútorné orgány. Je nasávaná už spomenutým trubicovitým sdrcom. Okysličená hemolymfa vchádza od zadu do osrdcovnice a je pretláčaná až na začiatok abdomenu, kde sa buď vylieva alebo pokračuje do hlavohrude. Ostiami sa hemolymfa môže vytláčať v takom množstve ako pavúk potrebuje. Odkysličená hemolymfa odchádza von jedným z 2 párov pľúcnych vačkov. Svalstvo sa pri vtáčkaroch upína na spodnú časť bazálnej membrány. Svalstvo aj napriek tomu, že je jeden krát priečne pruhované, je ešte dosť primitívne, no vzniklo pre veľké článkovanie končatín. Vtáčkar vykonáva svoj pohyb rôznym tempom, podľa toho či loví, robí poriadky vo svojom hniezne či okolí, či len tak odpočíva, ale vníma! Pohyb riadi z časti aj hemolymfa (telová tekutina vtáčkara), ktorá sa podiela na aktívnom pohybe. Ked je vtáčkar v kľude jeho sdrce pumpuje hemolymfu v dostačujúcich dávkach, ak vtáčkar urobí náhly pohyb okamžite sa tlak zvýši a prenesie pľúcnymi vačkami odkiaľ sa vzdušný kyslík prenáša do tela cez osrdcovnicu do tela, kde sa rozlieva a oteká vnútorné orgány, a tak ich zásobuje kyslíkom. Ak pavúk zvýši tlak v tele to znamená, že musí prijať viac kyslíka a viac okysličiť aj svalové vlákna, ktoré sú schopné rýchlejšej kontrakcie. Vo svalovine nachádzame bielkoviny aktín a myozín, každá má svoju charakteristickú funkciu. Ak sa pavúk nachádza v prostredí s nízkou vlhkosťou je len málo pohyblivý a môže uhynúť. Preto je dôležité pavúky držať v takých podmienkach na aké sú prispôsobené. Ak hemolymfa náhle zmení svoj tlak pavúk sa tak vie rôzne rýchlo pohybovať, čiže aj z vašej miernej Grammostoly môže byť rýchly pavúk. Najrýchlejšie vedia meniť tlak hemolymfy práve stromové pavúky, ktoré vedia rýchlo utekať a náhle sa zastaviť. Tiež ich mohutné končatiny nám hovoria, že sú schopné dobrého odrazu a vynikajúcich skokov.