Je zaujímavé aká môže byť príroda že ???

Na otázku, odkiaľ vlastne kapor pochádza, je niekoľko verzií. Jedna z nich je, ž ich priviezol zo svojich potulných ciest Marco Polo. Iná zasa tvrdí, že pochádzajú z Číny, lebo o ich chove písali už starí Číňania ešte v začiatkoch nášho letopočtu. Eugen K. Balon vo svojej knihe RYBY SLOVENSKA uvádza, že pre jeho dobré rastové vlastnosti a kvalitu jeho mäsa ho poznali ešte v prvom storočí pred našim letopočtom Rimania, ktorí mali nad Dunajom početné osady, dokonca že ich z Dunaja neskôr previezli do Talianska a tiež iných štátov. Rímsky prírodovedec GAJUS PLINIUS v rokoch 23 až 79 nášho letopočtu už poznal dunajské kapry a zmieňuje sa o umelých rybníkoch na prechovávanie rýb. V stojatej vode rybníkov nadobudol postupne divý kapor vysokotelovú formu, ktorá sa ešte v neskorších dobách výberom najvyšších kusov na neres ešte znásobovala. Rimania čiastočne vyšľachtili divého dunajského kapra - SAZANA v rybu rybničnú a rozšírili ho takmer po celej západnej Európe. V neskorších dobách poznatky o chove kaprov prevzali kláštory, najmä po úpadku Rimanov. Takto vznikli takmer v celej Európe strediská chovu kaprov v rybníkoch, medzi ktoré patrí aj chov kaprov v Čechách. Umelým chovom, ktorý trvá už dve tisícročia sa kapor vyšľachtil na dnešnú rybničnú formu, pričom divý kapor SAZAN si v Dunaji zachoval pôvodnú formu, nezmenenú ako pred dvoma tisícmi rokov. Túto formu si zachoval iba preto, že sa s kaprami šľachtenými neneresí. Okrem Dunaja sa sazan vyskytuje v prítokoch Stredozemného, Čierneho, Kaspického a Aralského mora. Druhé rozšírenie kapra je Ázia a oblasť Tichého oceána. Kapra, ako nežiadúcu rybu pokladajú v Austrálii, kde za pustenie uloveného kapra ukladajú vysoké peňažné pokuty. V ich vodách kapor rastie výnimočne rýchlo a už v prvom roku dosahuje váhu až do 2.5 kg. Tak, ako sa u nich rozšírili králiky, ktoré vážne ohrozujú poľnohospodárstvo, podobne sa rozširujú kapry. Je u nich vydaný zákon o zákaze chovu a predaja kaprov. Rybími jedmi vytrávili až na tisíce rybníkov s kaprom, no kapor sa rozšíril aj v tečúcich vodách natoľko, že ohrozuje ostatné druhy domácich rýb. Niektorí jednotlivci sa zaoberajú lovom kaprov elektrinou na tečúcich vodách a ročne vylovia až 1000 ton kaprov, ktoré sa spracovávajú na krmivo pre psov a mačky a dokonca vyrábajú z ich mäsa hnojivá. Kapor je takmer najrozšírenejšou rybou rôznych bagrovísk, priehrad, ale i niektorých tečúcich vôd, na lov ktorého sa špecializuje najviac rybárov. Jeho kvalitné mäso, ktoré sa dá upraviť rozmanitým spôsobom už od nepamäti lákalo mlsné jazýčky labužníkov. U nás a takmer v celej Európe žijú dva druhy kaprov. Divý kapor - SAZAN, ktorý sa nachádza u nás v Dunaji, tiež v dolných častiach jeho prítokov a jeho vyšľachtená forma rybničný kapor obyčajný. Šľachtenie kapra trvá už po dve tisícročia, preto nadobudol také rozmanité formy, aké má dnes. Pri tomto šľachtení sa chovatelia predbiehajú, aby ich kapor niečím výnimočným vynikol od ostatných doteraz existujúcich. Takto vznikli kapry, ktoré boli vyšľachtené do obrovských výšok a šírok. Dokonca šľachtitelia upravujú aj ich hlavy, aby boli čím menšie a od hlavy kolmo naberali výšku, ako by boli hrbaté. Niekedy pri ulovení kapra až žasneme, vyzerá tak škaredo, ako veľký batoh, až je krásny. Najviac sa divému kaprovi podobá šľachtený kapor ŠUPINÁČ, ktorého celé telo pokrývajú šupiny, ktoré sú pevne spojené za pomoci blany s kožou ryby. Samozrejme tvarom sa od neho líši hlavne výškou, mohutnosťou a aj menšou chvostovou plutvou. Opakom tohoto kapra je kapor bez šupín, takzvaná zrkadlová forma, možno šľachtitelia chceli uľahčiť prácu najmä pri kuchynskej úprave a čistení šupín. Táto forma kapra má obrovskú výšku a niekedy sa úplne podobá disku. Jeho telo pokrýva iba hladká koža, najčastejšie hnedá, ktorá pri brušnej časti postupne prechádza v bledšiu až žltú. Lysá forma kapra je stavbou tela podobná zrkadlovej forme, má však pozdĺž bočnej čiary len jednu radu veľkých šupín, ďalšia rada drobných šupín lemuje chrbtovú plutvu. Niekoľko väčších šupín je akoby rozhádzaných najmä pri plutvách. Pozornosť šľachtiteľov nie je zameraná len na veľký vzrast, výšku a mohuntosť ryby. Zaujíma ich aj nádhera kaprov pokiaľ sa jedná o ich farebnosť a vytváranie rôznych farebných obrazcov na ich telách. Na tento účel používajú hlavne kaprov v lysej, ale najčastejšie zrkadlovej forme. Preto sa pri potulkách na rôznych kaprových revíroch stretávame s nádherne žlto oranžovými kaprami, kaprami červenými, tmavými až do čierna, prípadne i rôznofarebnými. Najväčšiu farebnosť kaprov dosiahli šľachtitelia v Číne a Japonsku, kde kapry majú i rôzne exotické zafarbenie, takmer ako papagáj. Vrcholom je dosiahnutý jedinec, ktorý je z obidvoch bokov biely a v strede oboch bokov s červenou kruhovou škvrnou, ako symbol vychádzajúceho slniečka. Samozrejme takmer všetky tieto rybničné formy kaprov sú z umelého výteru a do rybárskych revírov sú dodávané ako násada v rôznych štádiách, ako kapor rýchlený, jednorôčik, dvojročný, prípadne trojročný. Tieto kapry nežijú z prirodzenej potravy, ale sú v rybníkoch kŕmené a tým dosahujú veľmi rýchly rast a váhu. Keď porovnávame sazana z Dunaja, pri dosiahnutí troch rokov života, má len okolo 30 cm a váhu 60 dekov. Naproti tomu šľachtený kapor kŕmený v rybníku, v treťom roku dosahuje dĺžku 40 až 50 cm a niekedy i viac a váhu 2,00 až 2,5 kg. Kapor sa najčastejšie neresí na zaliatych lúkach, kde je dostatočne zohriata voda a hlavne čerstvo zaliata tráva, alebo vhodný porast. Kapry, ktoré sú dodávané ako násada sa v podmienkach svojho nového domova, či je to akákoľvek vodná nádrž, bagrovisko a niekedy aj priehrada, sa neresia len veľmi zriedka. Hoci som strávil veľmi veľa času na rôznych priehradách, len niekoľkokrát som ich videl neresiť sa, aj to až v druhej polovičke júla. Dôkazom je aj skutočnosť, že ak ulovíme kaprov v septembri alebo i neskôr, v ich vnútri ešte nájdeme už prezreté ikry. Pri ulovení kaprov ešte začiatkom roka sa môžeme presvedčiť, že minuloročné nevytreté ikry sa nestačia vstrebať - upotrebiť kaprom a tieto neuvoľnia cestu novým ikrám, ktoré sa už tlačia na staré, preto sa kapor nevyneresí ani v tomto roku. Príčinou nevyneresenia sú možno nevhodné podmienky na neres. V horných častiach priehrad sú ale plytčiny a množstvo vodných rastlín, ale ani tu neprebieha neres každý rok. Možno by nebolo na škodu, keby v čase, kedy má prebiehať neres kaprov, sa zdvihla hladina aspoň najväčších priehrad do výšky asi 50 cm. Nad priehradou a tiež z bokov, by sa lúky zaliali vodou, čo by kaprov vyprovokovalo vyneresiť sa a takto by sme zvýšili rybnatosť v našich revíroch. Telo divého kapra - SAZANA, má nízky valcovitý tvar, oproti kaprom obyčajným, čím je veľmi podobný stavbou tela amúrovi, jeho celé telo pokrývajú väčšie a pevne prirastené šupiny tmavšej farby. Má mohutnú chvostovú plutvu a vyššiu chrbtovú, ktorá začína hrebeňovým, zúbkovaným a pevným lúčom, ako u všetkých kaprov. Ak chceme kapra počas dovoleniek udržať živého po dlhšiu dobu, uviažeme pevný a tenší špagát v dĺžke niekoľkých metrov práve na tento pevný hrebeňový lúč, ktorý veľmi dobre drží a takto uviazaného kapra pustíme do hlbšej vody, pričom druhý koniec pevne uviažeme na pobrežné rastliny, alebo na kolík, ktorý zatlčieme do zeme. Všetky plutvy sazana sú mohutnejšie ako u obyčajného. Hlava je kužeľová, mohutnejšia na konci s vysúvateľnou papuľkou dolnejšieho postavenia, ukončená pevnými gambami. Z kútikov papuľky vychádzajú dva páry fúzov, pričom jeden pár je silnejší a dlhší. Papuľka s pevnými gambami a citlivými fúzikmi dáva vedieť, že mu slúžia na prehrabávanie dna rieky, odkiaľ vyberá potravu. Postavenie očí kapra je v horne časti hlavy a najlepšie reagujú pohybom v smere nahor a dole. Pri otočení kapra na bok, jeho oči sa automaticky dávajú do vodorovnej polohy.Sazan má najradšej väčšie rieky s pomalším tokom a hlbokou vodou, ale nájdete ho aj v silno prúdiacej vode. U nás sa najviac nachádza v Dunaji, v dunajských ramenách, kde voda preteká a má dostatočnú hĺbku, tiež vo väčších prítokoch, ako je Váh, Hron, Ipeľ, Nitra, najmä v ich spodných častiach. O nástrahu a návnadu, ktorú používame pri love kaprov obyčajných, nejaví veľký záujem, niekedy zoberie kukuricu. Živí sa prirodzenou potravou, ktorá sa nachádza na spodku rieky. Samček pohlavne dospieva obyčajne v treťom roku života a samička v treťom, najčastejšie vo štvrtok roku. Neresí sa pri vhodných podmienkach od mája až do júla, kedy teplota vody stúpne nad 18o C. Neres prebieha na čerstvo zaliatych lúkach, ale tiež na miestach, kde sa vyskytuje väčšie množstvo jemnejších vodných rastlín a najmä na plytkých miestach s hĺbkou vody 30 až 60 cm. Žiaľ, takýchto miest, hlavne v prítokoch je čím ďalej tým menej. Zaslúžili sa o to hlavne v minulosti regulácie tokov, z ktorých vytvorili obyčajné rovné korytá a na mnohých miestach ešte vykladané kameňmi. Stratili sa nádherné zátoky s hlbokými jamami, kde mali ryby prirodzené skrýše. Voda cez rovné korytá rýchlo pretečie a na niektorých úsekoch regulácie sa žiadne ryby nedokážu udržať. Stavba priehrad, hlavne na Váhu spôsobuje obrovské denné kolísanie vody až do výšky 1,5 m a týmto vlastne prispieva k znižovaniu ich stavov a pomaly i k zániku tejto ryby, ktorá sa po tisícročia dokázala udržať v tejto divej forme. Neres sazanov neprebieha na jedenkrát, ale opakuje sa po niekoľkých týždňoch dva až trikrát pri ideálnych podmienkach. Neres prebieha po skupinách a jednu samicu nasledujú traja až piati samci. Neres býva veľmi búrlivý a hlučný. Samica vypúšťa 150000 až 180000 ikier na kilo svojej hmotnosti. Oplodnené vajíčka sa husto prilepujú na ponorenú trávu a vodné rastliny a ak sa udrží teplota vody okolo 19 až 20 stupňov Celzia, sa z nich za tri až päť dní liahnu zárodky, ktoré sa na rastlinách udržia až do straty žĺtkového mieška. Mlaď sa zo začiatku živí planktónom, neskôr prechádza na potravu zo dna a konzumuje najmä rôzne bezstavovce, červy, lastúrniky, ulitníky v najmenšom prevedení. Sazan nemá až taký rýchly rast ako kapor obyčajný, ale má inú dobrú vlastnosť, že lepšie odoláva rôznym ochoreniam. V prvom roku života dosahujú dĺžku až do 15 cm, v druhom 24 až 26 cm a v treťom roku 30 až 34 cm a váhu 50 - 70 dekagramov. Naproti tomu kapor šľachtený v rybníku dosahuje v prvom roku dĺžku až do 25 cm, v druhom 35 až 38 cm a v treťom roku 40 až 50 cm, niekedy i viac a váhu až 2,5 kg. Samozrejme rast kaprov v rozličných vodách je rozdielny a závisí najmä od teploty a kvality vody a samozrejme od kvality a množstva potravy, ktorú môžu denne skonzumovať. Kapor obyčajný dosahuje lovnú mieru 35 cm už v druhom roku života, no sazan dosahuje túto dĺžku až koncom tretieho roka a vo štvrtom. Kapor pri dobrých životných podmienkach sa dožíva 25 až 30 rokov života (niektorá literatúra uvádza až 50 rokov) pričom dosahuje váhu až do 40 kg a dĺžku tela až 120 cm. Kapor sazan váhu až nad 20 kg a dĺžku až jedného metra. Medzi veľkými úlovkami sa vyskytujú šupináče, ale najviac forma zrkadlová. Najväčší, u nás registrovaný úlovok, bol kapor ulovený na Dunaji a vážil 31 kg. Ďalší kapor z Váhu, ktorý vážil 27 kg. V Čechách bolo tiež ulovených niekoľko trofejných kaprov. Najväčší na Rozkoši - 29,20 kg, uhynutý kapor nájdený v Jordáne vážil 28 kg a ďalšie úlovky 26 kg a menej. Medzi najväčšie ulovené vo Francúzsku, patrí úlovok 34,75 kg a svetový rekord je kapor zrkadlovej formy, vážiaci až 37 kg. Údaje o najväčších úlovkoch pochádzajú spred niekoľkých rokov a možno už dnes sú prekonané. To, že sa kaprom v našich vodách darí veľmi dobre, svedčia aj ich kapitálne úlovky. V časopise Rybárstvo, bol v minulom roku zaznamenaný najväčší úlovok kapra váhy 21,10 kg s dĺžkou tela 94 cm ulovený pánom Valachom zo Zvolena a v tomto roku je opäť kapor vážiaci 21 kg a 92 cm dĺžky, ulovený Ľubošom Hlaváčom zo Senice. Veľké možnosti na úlovok kapitálnych kaprov dávajú najmä väčšie vodné plochy, ako je Zemplínska Šírava, Liptovská Mara, Sĺňava, Domaša, Kráľová nad Váhom, Oravská priehrada a podobne. Kapor a po ňom takmer všetky kaprovité ryby majú veľmi rôznorodý jedálniček. Z prirodzenej potravy sú to predovšetkým rôzne larvy vodného hmyzu, červy, lastúrniky, ulitníky a časť jedálnička je doplnená rôznymi časťami rastlín, najmä ich mladými výhonkami, rôznymi korienkami. Kapor však veľmi často požiera aj drobné ryby, ale aj ich časti. Veľakrát, keď máme nahodené na plátok z ryby, alebo chvostík na zubáča, nás prekvapí prudký záber a z otvorenej cievky vlasec len tak letí. Po zaseknutí si myslíme, že máme na udici veľkého zubáča, ktorý mimoriadne bojuje, ale pri zdolaní ryby sme prekvapení pekným úlovkom kapra. Pretože kapor obyčajný je takmer od začiatku svojho života kŕmený v rybníku i po nasadení do vôd rybárskych organizácií, má snahu aj naďalej takéto krmivo požívať. Patria sem predovšetkým rôzne obilniny, najmä žito, raž, menej jačmeň, prípadne ich upravované odvodeniny, najmä rôzne chleboviny a cestoviny, z ostatných kultúr najmä kukurica, slnečnica a tiež strukoviny, najmä hrach a tiež fazuľa a šošovica. Väčšinou sú však kŕmené rybacím granulátom. Pokiaľ sa nám ho podarí kúpiť a používame ho ako návnadu do krmítok, alebo ním zakrmujeme na plavák, máme úspech zaručený takmer po celú rybársku sezónu. Tento granulát môžme pokladať za ich prirodzenú potravu, lebo od malička sú kapry nimi chované a ich chuť majú zabudovaná v génoch. Preto ju uprednostňujú pred akoukoľvek inou potravou. Tento granulát stačí trochu zaliať vodou v nádobke, granule sa rýchlo rozpustia a potom ich ešte zahusťujeme buď strúhankou, ovsenými vločkami, prípadne šrotom, alebo ich rozmáčame tak, aby ich bolo možné použiť čisté, bez prísad. Vnadenie Ak chceme byť úspešní pri love kaprov, je veľmi dôležité kaprov vnadiť. Vnadenie môžeme robiť rozličnými spôsobmi. Pokiaľ lovíme na plavák s vnadením nemáme väčšie problémy, ak máme dostatok krmiva. Plavákom sa obyčajne loví bližšie pri brehu. Z krmiva narobíme gule veľkosti zatvorenej päste. Udicu s plavákom nahodíme na miesto najlepšie také, kde klesanie brehu končí vo vode a za ním je už rovné dno. Cez leto nájdeme vo vode miesto, kde spodok prechádza do plytčiny a vytvára akýsi kopček a nad ním je ešte dostatok vody, v prípade neďaleko vodných rastlín, najčastejšie rákosie. V mieste kde máme nahodený plavák, vhodíme do vody 6 až 8 gúľ krmiva. Neskôr prihadzujeme úplne maličké, aby sme veľkými guľami už ryby pri našom nakŕmenom mieste neodplašili. Pokiaľ lovíme na ťažko, vo väčšej vzdialenosti a vieme ako tak nahadzovať presne na jedno miesto, naplníme krmítko návnadou, ktorá sa po dopade do vody musí rozpadnúť a takto po desiatich až pätnástich nahodeniach môžeme mať istotu, že miesto je dobre zakŕmené a môžeme začať s lovom. Pred takýmto zakrmovaním však na toto miesto najskôr nahodíme udicu naprázdno, aby sme sa presvedčili, či na tomto mieste nie je veľa vodných rastlín na spodku. Takéto zakrmovanie nám zabezpečí úspešný lov kaprov najmä v stojatých vodách a priehradách. Vždy, keď lovíme kaprov, či na ťažko alebo plavák si na druhej strane - oproti zamierime jeden pevný bod, buď strom, krík, stĺp, budovu, prípadne inú farbu zelín, aby sme pri nahadzovaní udice mali presný smer. Horšie je to so vzdialenosťou, ktorú musíme vždy odhadnúť. Pri lovení kaprov na ťažko po zamierení smeru a vzdialenosti narobíme z krmiva menšie gule. Predpokladám, že takmer každý rybár má počas sezóny so sebou prak. Tieto menšie guličky nastreľujeme na miesto, ktoré je zamerané a kde sme nahodili udicu. Pokiaľ sa guličky krmiva pri nastreľovaní rozpadávajú, necháme ich aspoň pol hodiny sušiť na slniečku, čím ich povrch trochu stvrdne. Za pomoci praku na túto vzdialenosť môžme nastreľovať aj BOILIES, no pri dlhších hodoch udicou nám už prak nestačí na túto vzdialenosť boilies dopraviť. Na tento účel môžeme v rybárskych obchodoch kúpiť špeciálne trubky, ktoré slúžia na vystreľovanie boilies i na väčšie vzdialenosti. Tieto trúbky si ešte do sezóny môžeme zhotoviť i doma, no potrebujeme k tomu kus ohybnej a hrubšej trubky. Trubka nemusí byť len gumová, môže byť aj z iného materiálu. Najdôležitejšie je, aby bola pružná. Vnútorný priemer trubky by mal mať 5 až 8 cm. Trubka môže mať rôznu dĺžku, najlepšie sa osvedčili asi 70 cm dlhé, no môžu mať aj 1 meter. Spodok trubky musíme zapchať dajakým materiálom a na spodok musíme urobiť pevnú rukoväť. Hornú časť trubky zrežeme do šikma a týmto je nahadzovacia trubka boiliesov urobená. Zo začiatku môže byť dlhšia. Ak sa nám nebude s ňou dobre nahadzovať, neskôr môžeme z hornej, šikmo odrezanej strany zrezávať - skracovať ju. Obsluha tejto dobrej pomôcky je veľmi jednoduchá. Do hornej časti trubky uložíme niekoľko boilies. Ruku s trubkou natiahneme dozadu, ale tak, aby boilies nevypadli a ostali na spodku trubky. Trubkou švihneme, pričom boilies z nej veľkou rýchlosťou vyletia. Je to podobný pohyb, ako pri nahadzovaní udice jednou rukou. Tento spôsob vystreľovania boilies mi tiež pripomína časy, keď sme ako deti na koniec ohybného prútika z vŕby umiestnili a učapkali hustejšie ílovité blato a pri švihu palice blato odletelo do vzdialenosti aj 100 metrov. Týmto spôsobom môžeme dopraviť aj krmivo do veľkej vzdialenosti, musíme si však zabezpečiť vhodný ohybný prútik a tvrdosť krmiva prispôsobiť na tento účel. Najdôležitejšie však je, aby sme si tieto hody dostatočne nacvičili najprv blatom a až potom krmivom.Krmivo pri jednorazových kŕmeniach by malo byť čo najjemnejšie, aby po rozplynutí vo vode ryby nemali možnosť naraz vyjesť celé množstvo, ale jemné čiastočky krmiva rozptýlené na spodku medzi kameňmi museli čo najdlhšie vyberať, aby cítili jeho chuť. Tým ryby prinútime zotrvať na zakŕmenom mieste čo najdlhšie, vlastne ich zdržiavame a tak je veľká pravdepodobnosť, že medzi týmto jemným, rozptýleným krmivom skôr nájdu našu väčšiu nástrahu. Nevýhodou tohto kŕmenia je že takýmto krmivom pritiahneme na zakŕmené miesto množstvo iných rýb, napríklad plotíc, červeníc a podobných, ktoré loviť nechceme. Preto najjemnejšie krmivo použijeme len pri krátkodobých pobytoch. Keď sme dlhšiu dobu na dovolenkách pri vode a najmä keď nástrahu zavliekame člnom na väčšiu vzdialenosť, musíme ako vnadidlo použiť väčšie semiačka, samozrejme už vopred namočené, alebo prevarené, hlavne zemiaky alebo kukuricu, prípadne boilies, ktoré drobnejšie ryby nedokážu skonzumovať. Krmivo počká až na kaprov i keď neprídu na zakŕmené miesto ihneď, ale až o niekoľko dní. Dovtedy by z nášho jemného krmiva neostalo už nič. Pri kratšom dvoj až trojdňovom pobyte rybárov pri vode sa pri vnadení kaprov dopúšťajú chýb tým, že naraz vhodia do vody obrovské množstvo krmiva, aby privábili a udržali na zakŕmenom mieste ryby čo najdlhšie. V tomto prípade sa môžu ryby doslova prežrať a zakŕmené miesto opustia. V prípade, ak na zakŕmené miesto vhodíme pol vreca kukurice naraz a nahadzujeme tiež na kukuricu, je malý predpoklad, že medzi prvými zoberú našu kukuricu s háčikom. Pri rybách, najmä pri kŕmení, môžeme dosiahnuť aj podmienené reflexy, ako to popisoval Pavlov pri pokusoch na psoch, na ktoré sa pamätáte ešte zo školy. Preto, ak chceme udržať kaprov na jednom mieste, možno i počas celej sezóny zo začiatku na zakŕmené miesto môžeme vhodiť i viac krmiva. Dôležitejšie však je, aby sme do prísunu krmiva zaviedli pravidelnosť. Kaprov je možné naučiť, aby sa v určitú dobu dostavili na určité miesto. Preto je veľmi dôležité zakrmovať denne v určitú hodinu, i keď malým množstvom krmiva. Pokiaľ sa na zakŕmené miesto nemôžeme v určitý deň dostaviť, každý rybár má svojho kamaráta, kolegu, s ktorým chodí na ryby a ktorý by ho mal i v tento deň pri kŕmení zastúpiť. Pravidelným kŕmením na jedno miesto, v určitú hodinu, dosiahneme efekt, že budeme pri love vždy úspešní. Samozrejme takéto zakrmovanie nie je možné uskutočniť všade, najmä na menších vodách, kde sme každému na očiach. Ľudská závisť niekedy nemá hraníc. Ak na určitom mieste po niekoľkokrát odchytáme, ďalšie dni sa na zakŕmené miesto nahrnú rybári, ktorí nás videli a už sa na zakŕmené miesto nedostaneme. Nielenže nemáme možnosť loviť, ale ani pokračovať v ďalšom kŕmení, čím prerušíme pravidelnosť. Samozrejme, každý chce uloviť kaprov, ale časť rybárov chce uloviť z pohodlnosti bezprácne, bez investovania do krmiva, cesty a času stráveného každodenným kŕmením. No sme aj takí... LOV KAPROV NA ŤAŽKO S KŔMITKAMI Pri love kaprov na ťažko už nie je vhodné dopodrobna opisovať náradie, lebo ho každý pozná a udice si vyberie také, ktorými dokáže dopraviť nástrahu do vzdialenosti i nad 100 metrov. Samozrejme navijak musí mať dlhú, kónickú cievku, aby pri nahadzovaní ubúdalo čím menej vlasca do hĺbky z cievky. Vlasec radšej tenký, s väčšou pevnosťou, aby sa ľahko odvíjal z cievky a kládol čím menší odpor očkám. Háčik od krmítka musí byť čo najbližšie - 5 až 10 cm. Pokiaľ použijem ešte jeden háčik nad krmítkom, mal by byť tiež v jeho blízkosti ak chceme hádzať na väčšie vzdialenosti používame nahadzovací vlasec, ktorý musí mať veľkú pevnosť, aby pri nadmernom švihnutí palice nápor závažia udržal a neodtrhol sa. Určitý zvrat pri love kaprov na ťažko nastal u nás od doby, kedy sme po prvýkrát videli loviť kaprov na krmítka. Hoci som ich v zahraničí videl už dávno pred používaním u nás, nevenoval som im mimoriadnu pozornosť. Ich používanie s hrčou vnadidla ma nelákalo. Keď som však videl, že kolegovia s krmítkami oveľa skôr odchytali a ja som občas išiel od vody bez úlovku, musel som o nich zmeniť názor. Zo začiatku sa krmítka vyrábali z tvrdšej bužírky a na ňu sa natáčal akýkoľvek drôt. Dnes je výroba krmítok už celá veda. Krmítka sú od mini až po veľmi ťažké, bachraté, kde sa navalí veľké množstvo vnadidla. Táto rozmanitosť krmítok prináša so sebou aj určité skúsenosti. Neosvedčili sa mi krmítka veľmi ťažké a úzke, s krátkou tyčkou a veľmi malým obsahom vnadidla. Pokiaľ sa k takémuto dostanú drobnejšie ryby, obsah krmítka veľmi rýchle vyprázdnia a pokiaľ rybár loví na polystyrénové guľôčky, alebo podobnú nástrahu, záberu sa takmer nedočká. Najlepšie sa mi osvedčili krmítka, ktorých telíčko je olovené (môže byť rôzne ťažké, podľa toho, na akú vzdialenosť chceme nahadzovať) a na ňom sú natočené oblúky tenšieho polooceľového, pružného a tenšieho drôtu. V takýchto krmítkach sa lepšie udrží vnadidlo i keď drobnejšie, alebo pre nás nežiadúce ryby určitú časť skonzumujú, ešte vždy v krmítku za oblúkmi drôtu niečo ostane. Tak môžeme mať istotu, že i pri dlhšom poskakovaní policajta, keď vnadidlo vyžierajú menšie ryby tam niečo máme a nemusíme udicu tak často vyťahovať z vody. Ich ďalšou výhodou je, že pri zachytení najčastejšie do kameňov alebo nad jamou, ktorá prechádza do plytčiny, ho dokážme pri prudšom potiahnutí uvoľniť, lebo jemné oblúkové drôty sa poddajú a uvoľnia z prekážky. Nevýhodou týchto krmítok je, že pri vyťahovaní udice, hlavne z väčšej vzdialenosti veľmi zatáčajú vlasec. Táto nevýhod sa však dá odstrániť tým, že pred krmítko, vo vzdialenosti 30 až 40 cm umiestnime karabínku - obratlík. Táto metóda lovu s krmítkom je zatiaľ najúspešnejšia v počte úlovkov. No pokiaľ budeme chcieť loviť kapitálnych kaprov, budeme sa musieť preorientovať na lov s boiliesami, pri ktorom sú na svete dosahované najväčšie úlovky. Záleží však na tom, aké krmivá do krmítok používame. Od toho závisí aj úspešnosť nášho lovu. Vieme, že kapor dáva prednosť bielkovinám, ktoré sa nachádzajú v rôznych obilninách, teda produktoch rastlinného a tiež živočíšneho pôvodu. Medzi najdôležitejšie patrí: sušené mlieko, sójová múčka, ktorú ešte môžeme ugrilovať, vaječné bielky, detská krupica, rôzne obilninové múčky a púdre, semiačka rastlín. Medzi živočíšne patria tvrdé obaly živočíchov, najmä obaly a krídla chrústov, tvrdý obal raka, vysušené dafnie, kriváky, ktoré ešte pred použitím rozdrobíme medzi dlaňami, obaly morušovníka. Ak do kŕmitka ako návnadu použijeme tieto zložky, samozrejme v určitých pomeroch, dosiahneme takú návnadu, ktorá sa bude zložením bielkovín podobať tak úspešným boiliesom, ktoré používajú Angličania a ich rozšírenie dnes už propagujú rôzne zahraničné katalógy. LOV NA BOILIES A ICH PRÍPRAVA U nás sa táto metóda lovu rozbieha slabo, lebo kupované boilies sú veľmi drahé a keď nimi rybár chce zakrmovať 50 až 100 kusov denne, po niekoľko dní, tak ho privedú na mizinu. Je pravdou, že pri troche šikovnosti, hlavne pri zakúpení už zamiešaných surovín ich môžeme urobiť i doma. Ich výroba je však pri ručnej práci zdĺhavá, pretože urobiť 100 až 300 guličiek denne si vyžaduje obrovskú trpezlivosť. Pri lovení na boilies nepoužívame krmítko, ale olovenú záťaž buď pevne umiestnenú, alebo priebežnú v takej váhe, aby bola primeraná na dĺžku hodov. Namiesto silného nahadzovacieho vlasca použijeme dakronovú šnúru o dĺžke asi 10 metrov alebo podľa dĺžky udice i kratšiu. Dĺžka udice pri love kaprov je najmä závislá na tom, na akej veľkej vodnej ploche lovíme a aké dlhé hody podľa možnosti chceme dosiahnuť. Pri menších vodných plochách môžeme použiť kratšie prúty, na veľkých sú ideálne s dĺžkou 4,00 až 4,50 metra dlhé. Od veľkosti závažia a dĺžky hodov vyberáme prúty s vrhacou záťažou od 80 až po 300 gramov. Udicami, ktoré majú vrhaciu záťaž najvyššiu sa dosahujú najdlhšie hody, no pri zdolávaní ryby takmer nepracujú a vôbec netlmia nárazy unikajúceho kapra. Pri slabšom zachytení háčika veľmi často strácame úlovok. Ak chceme úspešne loviť na boilies, musíme ním počas niekoľkých dní zakrmovať (podľa časti vnadenia) a to denne 50 až 100 kusov. Ak však lovíme na vodách, na ktorých sa boilies častejšie používa na lov a kŕmenie, nemusíme až tak intenzívne kŕmiť, stačí nastreliť len pár desiatok. Boilies nenapichujeme na háčik ako ostatnú nástrahu, ale za pomoci slabého vlasca, najčastejšie 0,04 až 0,06 mm tak, že slabý vlasec prevlečieme cez dierku v boiliese, pokiaľ dierku nemá, musíme ich doma v strede prevŕtať. Potom uzlom, alebo slučkou pripevníme k dlhej časti tenkého vlasca, čím boilies ostane na vlasci visieť ako čerešňa na stopke a druhý koniec uviažeme na oblúk háčika tak, aby boilies bol od háčika 2 až 5 cm vzdialený. Veľakrát vidíme na propagačných materiáloch boilies úplne pri háčiku, čo nespĺňa účel pre ktorý bol tento systém vymyslený. Boilies je vyrábaný v dvoch formách. Jedny sú ťažké a po nahodení ostávajú ležať na dne ako napríklad cesto, druhé sú vyhotovené ako plávajúce a nadnášajú háčik ako väčšia guľôčka polystyrénu alebo fúkaná kukurica. Tento systém uväzovania nástrahy na ďalší tenký vlasec mimo háčika môžeme použiť aj na tvrdšiu kukuricu alebo aj inú nástrahu. Počas dlhých zimných dní môžeme narobiť boilies aj na celú rybársku sezónu. Na týždenné zakrmovanie ich potrebujeme 500 až 700 kusov. Najlepšie je, keď na výrobu máme zakúpenú vytláčaciu pištoľ, ktorá je však veľmi drahá. Môžeme ho nahradiť pištoľou, ktorá sa používa u murárov a obkladačov na vyplňovanie medzier v stenách alebo na fúgovanie rôznych obkladov. Musíme však rozšíriť hubicu asi na hrúbku 1,5 cm. Táto vytláčacia pištoľ je päťnásobne lacnejšia. Pri výrobe zo zakúpených surovín zmes rozmiešame s vodou a musíme vymiesiť tuhšie cesto, ktoré natlačíme do pištole. Postupným tlakom z pištole vytláčame valček, ktorý potom nožom rozrezávame asi na dĺžku 1,5 cm. Pokiaľ pištoľ nemáme, husté cesto rozvaľkáme na hrúbku 1,5 cm a nožom narežeme 1,5 cm pásy. Tieto potom šúľame do valčekov, ako sa robia šúľance v domácnosti. Keď sú už valčeky hotové, rozrezávame ich na dĺžku 1,5 cm, alebo kto chce mať väčšie, prispôsobí k tomu i hrúbku rozvaľkaného cesta a tiež dĺžku. Z týchto urobených a narezaných šulčekov potom robíme guľôčky tak, že ich krútime medzi dlaňami dovtedy, až ostanú guľaté. Môžeme ich však nechať ako valčeky. Kaprovi by to nemalo vadiť. Tieto valčeky alebo guľôčky ešte pred varením musíme v strede prepichnúť, najlepšie špajľou, aby sme už hotové boilies nemuseli prevrtávať. Po prepichnutí ich vkladáme do vriacej vody a počkáme ako pri varení cestovín aby sa vyplavili dohora. Potom ich povaríme 2 až 3 minúty. Po uvarení ich z vody vyberieme, na sitko ochladíme v studenej vode a necháme dobre odkvapkať. Potom ich rozložíme na handru alebo väčší uterák a necháme vychladnúť. Po čiastočnom vyschnutí ich ukladáme najlepšie na husté sito a sušíme v rúre asi pri teplote 150 až 200o C. Povrch boiliesov stvrdne, nesmieme ich však upiecť. Po dosušení ich ukladáme na vzdušné miesto. Nesmú byť uzavreté najmä v igelitovom alebo teflónovom sáčku bez vzduchu, lebo splesnejú. Dierka, ktorú sme urobili špajľou sa zmenší, preto pred navliekaním na vlasec ju ešte prepichneme. Bolies, ktoré nechávame na zakrmovanie prepichovať nemusíme. Ak chceme doma vyrobiť plávajúce boilies, do každého musíme vsunúť veľkú guľku polystyrénu a otvor zalepiť kúskom cesta. Suroviny na výrobu boilies, už hotové nemusíme kupovať, dajú sa zostaviť aj z domácich surovín, o tom však nabudúce. Lov kaprov bez plaváka a záťaže Lov kaprov bez plaváka a záťaže spočíva v tom, že na väčší háčik uviazaný priamo na vlasci č. 2,0 až 3,0 napichneme kôrku chleba, nesmie byť biely, lebo sa rýchlo rozpadáva. Chleba vyberáme čierny, hlavne taký, aby mal tvrdú kôrku a ešte ho nechávame na vzduchu trochu stvrdnúť. Z chleba odrežeme asi 1,5 cm široký pás dlhý 3 až 5 cm, zo spodnej časti chleba, na ktorom sa piekol. Z prepichovaním začneme zo strany striedku. Časť háčika prevlečieme na druhú kôrkovú časť a druhým vpichom špičku háčika vrátime späť do mäkkej, stredovej časti. Udicu použijeme dlhšiu 3,5 až 4,5 metra dlhú a mäkšiu, vlasec 0,18 až 0,20 mm, aby sme dosiahli dlhšie hody. Pred nahodením napichnutý chlieb na háčik ešte namočíme na chvíľu do vody, aby ju nnasal a bol ťažší. Nahadzujeme po vetre a chlieb necháme vetrom unášať, aby bol čo najďalej od brehu. V prípade výskytu vodných rastlín, najmä rákosia, ho nahadzujeme pred rákos. V tomto prípade i proti vetru, kde vietor chleba zaveje i hlbšie, lebo na toto miesto kapry priplávajú. Týmto spôsobom lovíme hlavne tesne pred zotmením, alebo večer po tme. Po nahodení medzi dvoma očkami vytiahneme vlasec do tvaru trojuholníka na vzdialenosť asi jedného metra od udice, na vytiahnutý vlasec umiestnime biely papier, ktorého pohyb pri zábere spozorujeme i po tme. Voľný vlasec vytiahnutý medzi očkami potrebujeme preto, že záber býva veľmi prudký a voľný vlasec umožní kaprovi nástrahu - chleba prežrieť. Ak máme udicu bližšie nahodenú, najmä pri rákosí, počujeme ako kapry cmukajú, mľaskajú ako prasiatka, chvostami udierajú o vodu, aby sa nástraha ponorila, naposledy kapor nástrahu vsaje do seba a možno pre prítomnosť konkurencie rýchlo uniká. Týmto spôsobom okrem kaprov ulovíme aj väčších amurov. Na vodách, ktoré nie sú veľmi hlboké, lovím aj cez deň na chlieb na ťažko len s tým rozdielom, že nadväzec nechávam mimoriadne dlhý, od olova dva až tri metre po háčik. Olovo ostáva na spodku, kôrka chleba s háčikom sa zdvihne tak, aby bola asi pol metra od povrchu - hladiny. Cez letné mesiace, najmä keď je bezvetrie a kapry sa zdržiavajú pri povrchu, takmer vždy ďaleko od brehu, býva tento spôsob veľmi úspešný. Výhoda tohto spôsobu lovu je v tom, že udicu s olovom môžeme dopraviť na veľkú vzdialenosť.